Spolu s Kennedym sa na pódiu predstavila ako predkapela švédska blues rocková štvorica Black River Delta. Ideálne predjedlo pred hlavným chodom, pričom svoj trištvrte hodinový set ozvláštnili okrem zaujímavých gitarových riffov a príjemného vokálu aj ústnou harmonikou či krátkym bubeníckym sólom.
S prvým albumom Mylesa Kennedyho sa tour niesli v duchu starých pesničiek Mayfield Four a predtým málo hraných vecí od Alter Bridge či Slasha. No s každým ďalším albumom dáva Kennedy čoraz väčší priestor svojim novým songom, čomu nebolo inak ani teraz. Ponúkol ideálny prierez posledných troch albumov so vsuvkou Lover od Alter Bridge a Worried Mind s gitarovým sólom z druhého albumu ako čerešničkou na torte celého setu.
Čo sa však nezmenilo so žiadnym jeho koncertom je energia a radosť, ktorá z neho priam sála spolu s úsmevmi od ucha k uchu. Tento viditeľne ukecaný a charizmatický spevák si to nesmierne užíval a všetko to nadšenie sa plne prenieslo aj na jeho skalných fanúšikov pred pódiom. Aj napriek tomu, že spomínané nadšenie z jeho práce by sa vo vypredaných kluboch dalo krájať nožom, si Kennedy stále zachováva nesmiernu pokoru voči všetkému záujmu, ktorý sa mu dostáva.
Netreba však zúfať, pokiaľ sa niekomu neušlo miesto vo vypredanom Paláci Akropolis. Myles Kennedy zaručene neprišiel posledný krát a už teraz je viac než jasné, že či už so sólo albumom, alebo ako súčasť Alter Bridge či SMKC, ho Praha opäť uvidí.
text: Zuzi Tomková
